Choď na obsah Choď na menu
 


jedovaté rastliny kvitnúce v lete

25. 1. 2011

Jedovaté rastliny kvitnúce v lete

Mnohé rastliny jedovaté pre človeka by sa nemali vyskytovať ani na pastvinách pre kone. Tu Vám ponúkam krátky zoznam niektorých jedovatých rastlín vyskytujúcich sa v našich klimatických podmienkach.

Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko druhov jedovatých rastlín z čeľade iskerníkovité – napr. iskerník prudký, plamienok alpínsky, orlíček obyčajný.

Obrázok

Iskerník prudký

Iskerník prudký je bežnou bylinou, známou podľa žltých kvetov. Jedovatosť celej rastliny spôsobuje proanemonín, ktorý má silný dráždivý účinok. Na pokožke a slizniciach vyvoláva pocit pálenia, sčervenania, po dlhšej dobe pľuzgiere a po ich prasknutí vredy, ktoré sa veľmi pomaly hoja. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém a vyvoláva zastavenie dýchania. Je silným jedom pre ryby a žubrienky žiab, ktoré v jeho roztoku rýchlo hynú.

 Orlíček obyčajný

Obrázok

Zákonom chránený orlíček obyčajný môžeme okrem lesov vidieť i v záhradkách, kde býva často pestovaný v rôznofarebných a plnokvetných formách. Jedovatá je nadzemná časť rastliny. Jeho toxicita nie je sporná, rozchádzajú sa však názory o jej závažnosti. Na jednej strane sú udávané relatívne krátkodobé príznaky otravy až po požití väčších dávok (20 g listov alebo 5 g vňaťovej drogy) – kŕče, dýchavičnosť a srdcová slabosť, na druhej strane je po vysatí šťavy z niekoľkých kvetov popisované bezvedomie, silná niekoľkohodinová omámenosť, zúženie zreničiek, hnačka, veľká slabosť a búšenie srdca. U zvierat kŕmených senom z porastov, v ktorých bol zastúpený orlíček, neboli popísané otravy – toxické látky sa zrejme rozkladajú pri sušení a v sene už nemôžu pôsobiť škodlivo.

Obrázok

Plamienok alpínsky

Zákonom chránený je i plamienok alpínsky – popínavý ker rozšírený najmä na vápencoch. Spôsobuje rovnaké otravy ako iskerník prudký. Zvieratá ho odmietajú konzumovať pre jeho pálivú chuť.

 

 

Obrázok

Mliečnik chvojkový

Koncom jari a v lete kvitne tiež mliečnik chvojkový z čeľade mliečnikovité. Jedovaté sú všetky časti rastliny obsahujúce mliečnice. Latex spôsobuje silné podráždenie pokožky a slizníc – na pokožke sa to prejaví pľuzgiermi, pri kontaminácii oka vznikajú zápaly spojivkového vaku, ktorých následkom môže byť dočasná, ba i trvalá strata zraku. Pri vnútornom požití poškodzuje ústnu sliznicu, spôsobuje zvracanie a prudký zápal žalúdka a čriev s hnačkami. Otravy zvierat sú vzácne, pretože pasúci sa dobytok sa mu pre jeho ostrú chuť vyhýba.

Obrázok

Rozchodník prudký

Na výslnných suchých stanovištiach rastie rozchodník prudký z čeľade tučnolistovité. Jedovatá je jeho vňať. V nižších dávkach spôsobuje zníženie tlaku a sčervenanie pokožky. Po použití veľkých dávok sa objavujú bolesti hlavy, zvracanie a omámenie.

 

 

Obrázok Jarmanka väčšia

Na vápencoch rastie jarmanka väčšia, ktorej južnejšie formy s bohatším súkvetím sa pestujú ako okrasné rastliny.

 

 

 

 

Obrázok

V letnom období kvitnú tiež druhy z čeľade ľuľkovité, ktorá obsahuje najviac jedovatých rastlín. K najnebezpeč- nejším patrí ľuľkovec zlomocný. Rastlina je smrteľne jedovatá, jej plody sa často zamieňajú s čučoriedkami, i keď celkový vzhľad oboch rastlín je úplne odlišný. Známe sú i otravy semenami blenu čierneho, ktoré obsahujú prudko účinné alkaloidy hyoscyamín a skopolanín – rovnaké ako ľuľkovec zlomocný, iba v menšom množstve. Toxické sú i semená durmana obyčajného.

Obrázok

Ľuľok sladkohorký

Ľuľok sladkohorký má jedovaté bobule, ktoré majú červenú farbu a vajcovitý tvar. Nachádza sa v nich alkaloid solanín a horký saponínový glykozid dulkamarín. Obsah toxických látok klesá postupne s ich dozrievaním. Pri miernych otravách dochádza k podráždeniu v ústach, bolestiam hlavy, únave, zvracaniu, bolestiam brucha a hnačkám. Vážnejšie otravy spôsobujú halucinácie, kŕče, poruchy videnia a obehový kolaps.

 

Obrázok

Prilbica moldavská 

K najjedovatejším rastlinám vôbec patria čiastočne chránené druhy rodu prilbica z čeľade iskerníkovité, ktorých toxické účinky boli známe už v minulosti. Obsahujú jedovaté látky v nadzemnej i v podzemnej časti rastliny, pričom najviac toxický je hľuzovitý podzemok. Akonitín – jeden z najprudších jedov – má vplyv na nervy riadiace rytmus srdca a na srdcový sval. Na neporušenú pokožku nepôsobí. Ak sa však do nej votrie alebo sa kvapne roztok na sliznicu, podráždi zakončenie senzitívnych nervov, vyvolá nepríjemné mravčenie a pálenie, v ústach slinenie, kašeľ a kýchanie. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poObrázokruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania. 

 Stračonôžka tatranská 

Jedovatú krásu v sebe ukrýva i ďalší druh tejto čeľade stračonôžka tatranská. Rastie iba v západných Karpatoch, najmä v Tatrách. Je zákonom chránená.

 

 

 

 

 

  Obrázok

 Ranostaj pestrý

Od nížin až po horský stupeň je rozšírený ranostaj pestrý z čeľade bôbovité. Jedovatá je celá rastlina, najmä semená. Príznaky otravy sa prejavujú útlmom príjmu potravy, ťažkým ochrnutím končatín a krátkodobým zastavením dýchania.

Obrázok

 Náprstník veľkokvetý

 K nápadným letným bylinám patrí náprstník veľkokvetý z čeľade krtičníkovité. Jedovatá je celá rastlina. Otravy sú vo väčšine prípadov spôsobené predávkovaním. Napriek tomu, že rastliny sú často pestované v záhradách a už dva – tri sušené listy môžu byť smrtiacou dávkou, intoxikácie nebývajú časté. Už prvé „ochutnanie“ je nepríjemné kvôli veľmi horkej chuti a ďalej po konzumácii nasleduje spontánne zvracanie, takže vstrebanie väčšieho množstva je takmer nemožné. Napriek tomu sú popísané otravy u ľudí, ktorí si pripravili čaj z jeho listov. Otrava sa prejavuje nevoľnosťou a zvracaním, ktoré trvá i niekoľko dní. Potom dochádza k poruchám srdcového rytmu, ktorý sa často veľmi rýchlo mení. Pridružujú sa i poruchy videnia, prechodné blúznenie a halucinácie.

 


Obrázok

Vranovec štvorlistý

Nebezpečným je i vranovec štvorlistý z čeľade ľaliovité. Jedovatá je celá rastlina. Najčastejšie sa vyskytujú otravy čiernomodrými bobuľami, ktoré si konzumenti z nevedomosti zamenia za plody čučoriedky. Otrava sa prejavuje zvracaním, hnačkou, bolesťami hlavy a zúžením zreničiek. Nekončí sa smrťou, pretože účinné látky – saponíny sa ťažko vstrebávajú. Potrebný je však výplach žalúdka. Zvieratá rastlinu odmietajú pre nepríjemný zápach a chuť.

Obrázok

Lastovičník väčší

V rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí rastie žlto kvitnúci lastovičník väčší z čeľade makovité. Leptavý účinok má oranžové mlieko, ktoré z tejto rastliny po dotyku vyteká.

 

                                                                  Mak vlčí

Obrázok

Jedovatou burinou z tejto čeľade je aj mak vlčí, ktorý sa často vyskytuje na poliach od nížin až po horský stupeň. Jedovaté sú všetky časti rastliny, i keď toxicita je malá. Nahromadenie veľkého množstva semien v hrubom čreve môže spôsobiť ich nepriechodnosť. Kontakt s latexom býva príčinou kožných ochorení.

 Oveľa nebezpečnejší je pestovaný druh mak siaty. Z nedozretých makovíc sa vo farmácii získava ópium, ktoré obsahuje alkaloidy (morfín, kodeín) – látky pôsobiace na centrálny nervový systém. Z morfínu sa pripravuje droga heroín.

Obrázok

Lupina mnoholistá

K nápadným letným bylinám patrí lupina mnoholistá z čeľade bôbovité. Jedovaté sú semená. Po skonzumovaní viac než dvoch strukov dochádza k zvracaniu.

 

 

 

Obrázok

 

 

 

 

 

   Ricín obyčajný

Veľmi zákernou rastlinou je ricín obyčajný z čeľade mliečnikovité. Otrava sa prejaví až po 10 - 12 hodinách sčervenaním, krvácaním zo spojoviek a kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, preto je liečenie mimoriadne ťažké. Kritická dávka pre deti je 6 semien a pre dospelých 10 semien. Jedovatý alkaloid ricín sa stane neškodným po prevarení oleja s vodou.

Bolehlav škvrnitýObrázok

V letnom období sú veľkou hrozbou i jedovaté rastliny z čeľade mrkvovité. Bolehlav škvrnitý je typický tým, že po uvädnutí zapácha po myšine. Jeho jedovaté alkaloidy môžu zapríčiniť aj smrť, ktorá nastáva zastavením dychu pri plnom vedomí.

Obrázok Rozpuk jedovatý

Najtoxickejším z tejto čeľade je rozpuk jedovatý, ktorý láka príjemnou mrkvovou vôňou. Často rastie pri studničkách. Jeho jedy – polyíny prechádzajú i do vody studničky.

Obrázok

 

 

 

Tis červený

Obsahuje alkaloidy súhrnne nazývané ako Taxiny Dužina červeného plodu nie je jedovatá, semeno však áno. Môže byť nebezpečný aj pre domáce zvieratá.

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.